|
BANSKÁ BYSTRICA. Podľa vzoru prvých reťazových mostov bola v roku 1826
vybudovaná v Banskej Bystrici ako prvá na svete zavesená železná reťazová
strecha nad objektom, v dvore ktorého bol situovaný pivovar. Je tiež jediná
svojho druhu, ktorá sa zachovala, uviedla odborná radkyňa Krajského
pamiatkového úradu v Banskej Bystrici Renáta Lieskovská.
„Je to unikát v Európe, ale aj vo svete, lebo tento typ konštrukcie
zavesenej reťazovej strechy bol postavený prvýkrát v roku 1826 práve v
Banskej Bystrici,“ dodala. Projektantom konštrukcie bol európsky
staviteľ Bedřich Schnirch. Systém využívaný pri mostoch aj strechách si dal
patentovať. Schnirch začal mosty podľa uvedeného systému stavať už v roku
1824 v Písku.
Zo železa
Banskobystrická strecha bola vyrobená z kujného železa. To sa začalo v
architektúre používať až koncom 18. storočia. Naši predkovia ju postavili
nad objektom meštianskeho domu na vtedajšom Hornom námestí, súčasnom Námestí
Štefana Moyzesa. „Konštrukčný systém novej strechy bol odvodený podľa
vtedy nového trendu zavesených reťazových mostov. V literatúre sa spomína
asi šesť takýchto postavených striech na území Rakúsko-Uhorska, ich autorom
bol opäť Schnirch,“ pokračovala Lieskovská.
Koncom 19. storočia začali takéto strechy budovať aj na území Ruska. Známe
sú aj z prvej polovice 20. storočia, jedna bola postavená napríklad nad
obilným skladom pri New Yorku. V súčasnosti sa lanové konštrukcie používajú
tiež, napríklad nad veľkými halami, ide však o moderné konštrukcie.
Medzi výhody konštrukcie reťazovej strechy patrí napríklad, že jej nosné
prvky sú oproti klasickej drevenej konštrukcii oveľa subtílnejšie. To
znamená, že zaberie menej miesta v podkrovnom priestore. Tento systém
umožňuje bez ďalších podporných prvkov využitie veľkého priestoru. „Z tohto dôvodu si myslím, že to použili, lebo v tomto objekte bol vo dvore
situovaný pivovar a pravdepodobne tento priestor chceli využiť na nejaké
skladové účely,“ konštatovala Lieskovská.
Ohňu neodolá
V minulosti sa tiež predpokladalo, že tento materiál je ohňovzdorný, pričom
požiare boli dosť časté. Až neskôr sa zistilo, že je to mylná informácia,
pretože železo sa už pri 400 stupňoch Celzia stáva nestabilným materiálom a
hrozí zrútenie strechy. Takéto strechy si tiež mohol málokto dovoliť,
nakoľko železo bolo v tom čase nákladným materiálom.
Z literatúry je známe, že v Banskej Bystrici bola reťazová strecha použitá
na dvoch budovách, zachovala sa iba na spomínanej. „Strecha sa musela
vopred vyrobiť, a potom sa presne skladala. Čiže tam musela byť dodržaná
veľká presnosť a ako skladačka bola poskladaná na mieste,“ priblížila
Lieskovská. Unikátne je, že týmto spôsobom sa dá aj demontovať.
|
