Dom na Nám. Štefana Moysesa č.7 pôvodne neskorogotický sa spomína od roku 1525. V renesančnom slohu ho upravili koncom 16. storočia a okolo roku 1634 ho predĺžili smerom do dvora krutou pavlačovou chodbou na konzolách.

Kedysi bol vo dvore domu známy Žolnayho pivovar, ktorý zaznamenal svoj najväčší rozkvet na prelome 19. a 20. storočia značkou piva Zlatoprameň. Na svetových veľtrhoch v Londýne, Paríži a Ríme získal zlaté medaily.

Pivovar varil asi od roku 1490 a patril k najdlhšie fungujúcim pivovarom na Slovensku, pretože pivo sa v ňom varilo do roku 1970. Je pokladaný za predchodcu dnešného pivovaru Urpín. Pivovar 10.4.1500 vyhorel, ale bol roku 1501 obnovený. V 19.storočí dlho patril Herritzovcom. V roku 1888 pivovar prevzali Jozef Grün a Móric Popper, ktorý sa v roku 1892 z mesta odsťahoval a pivovar ďalej fungoval pod značkou „Grün Jozef a syn“. Po nich sa opäť stal majiteľom domu Kazimír Herritz, ktorý ho vlastnil do roku 1945, kedy ho aj s budovou kúpil pán Beňuš. V roku 1948 bol znárodnený a vznikol štátny pivovar. V rokoch 1969 – 1970 sa presťahoval do novovybudovaného areálu pivovaru Urpín. Dcéra pána Beňuša dnes žije v Bratislave a súdi sa o vlastníctvo tejto budovy práve s potomkami Herritzovcov.

Pozoruhodný je unikátnou závesnou strechou - jedinečnou stavebnou pamiatkou. Pochádza z roku 1826. Skonštruoval ju, ako prvý na svete, pro dům pana Maxe von Ondrejkoviče z Hornej Mičinej inžinier Bedrich Schnirch (* 7.6.1791 † 25.11.1868), rodák z Pátku nad Ohří.

Strecha je charakteristická tým, že nemá drevený krov, ale iba závesnú kovovú konštrukciu. Nosnými prvkami sú päťdielne kĺbovito pospájané pásy kujného železa, ktoré voľne visia z hrebeňa strechy a sú ukotvené hlboko v múre uličného aj dvorného priečelia. Strecha bola oveľa ľahšia ako tradičné drevené krovy, a hlavne železný krov bol nehorľavý.

Bedrich Schnirch vytvoril celkovo šesť takýchto striech vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, no zachovala sa len táto jediná v Banskej Bystrici.

Budovu i pivovar vlastnil také Matej Schneider.